Trasa zabudnutého dedičstva - Ziemia Jarosławska - Svidník - Serwis turystyczny

Jarosławski Serwis Turystyczny

5 nových cezhraničných turistických produktov Jarosławského Poviat a mesta Svidnik

wozek

wozek

wozek

wozek

Národopisná expozícia v prírode – Slovenské národné múzeum (SNM) – Pamiatky ľudovej architektúry materiálnej a duchovnej kultúry Ukrajincov a Rusínov sú sústredené v národopisnej expozícii v prírode, pod holým nebom.

Na ploche asi 11 ha sa rozkladajú skupiny malebných, slamou a šindľom krytých roľníckych obydlí zo severovýchodu Slovenska. K typickému prostrediu vidieckych usadlostí patria hospodárske budovy a objekty ako studne, stodoly, senníky a chlievy. V expozícii sa nachádza furmanská krčma z 2. polovice 19. storočia.

Charakteristickou súčasťou expozície sú aj typické vidiecke technické stavby ako vodný mlyn a vodná píla, kováčska dielňa, požiarna zbrojnica a škola.

V areáli skanzenu sa každoročne usporadúvajú folklórno-etnografické programy pod názvom „Poklady ľudu“, ako súčasť tradičných júnových Slávností kultúry Svet kultúry Rusínov-Ukrajincov Slovenska. Tieto Sviatky sa konajú vo svidníckom amfiteátri. Okrem toho sa v septembri v areáli expozície konajú už tradičné Dni ľudových tradícií a medzinárodné majstrovstvá vo varení pirohov.

wozek

wozek

wozek

wozek

52 m vysoká rozhľadňa bola postavená na kopci 655 m n. m., na bývalom mieste pozorovacieho miesta generála Ludvíka Svobodu pri príležitosti 30. výročia Karpatsko-duklianskej operácie.

Vo veži je situačná mapa zobrazujúca premiestňovanie Červenej armády a obranné pozície Nacistov, ako aj prejav veliteľa armády ZSSR generála Ludvíka Svobodu.

Interiér veže dopĺňajú umelecké diela: akad. sochára A. Račka „Vítanie osloboditeľov“ (pri vstupe), figurálna kompozícia „Spoločný boj“ akad. sochára J. Koreňa (druhá stena), mozaika „Šťastný život“ maliara J. Králika (v oddychovej kopule) a gobelíny od maliarky H. Koreňovej.

Exteriér veže dopĺňa „Lipová ratolesť“ – symbol slovanskej vzájomnosti a československého armádneho vedenia od akad. sochára F. Patočku.

wozek

wozek

wozek

wozek

Podľa archeologického výskumu, ktorý realizovali zamestnanci Rzeszowskej univerzity, na tomto mieste bolo hradisko skýtskej kultúry.

Skýti boli iránsky kočovný kmeň. Prvé zmienky v prameňoch na ich tému pochádzajú z 8. storočia p. n. l.

Hradisko bolo preskúmané najprv povrchovo, a následne bolo vytypovaných niekoľko miest, v ktorých boli vykonané sondy. Rozsah celého sídla dobre vidno až z vtáčej perspektívy. 

Počas archeologických prác, ktoré prebiehali na vale a na majdane, bolo objavených viacero artefaktov, okrem iných zbrane, ozdoby, keramika. Bolo tiež identifikované miesto kultu. Okrem toho bol identifikovaný tzv. osadnícky komplex (aglomerácia) zložený z niekoľkých veľkých osád a usadlostí.

wozek

wozek

wozek

wozek

Tatársky stĺp tvoria dva kvádre – vrchný menší a spodný väčší. Na čelnej a na bočných stranách sú polkruhové niky. Vo väčšej, zasklenej čelnej nike je sadrová socha Panny Márie a obraz sv. Jána Pavla II.

Obyvatelia Świętej a okolia nazývajú tento stĺp „Tatársky znak”. Pravdepodobne pochádza z 18. storočia.

wozek

wozek

wozek

wozek

Kaplnka je postavená vo forme piedestálu s liatinovým krížom na vrchole, na podstavci je viditeľná tabuľka s uvedeným rokom 1863. Kaplnka je postavená na mieste, na ktorom 2. februára 1863 zamrzol účastník Januárového povstania, ktorého poslali z kaštieľa v dedine Skołoszów do dediny Kaszyce. Pôvodne bol na tomto mieste postavený drevený kríž, ktorý neskôr nahradila murovaná kaplnka s krížom. Kaplnka bola posvätená 11. novembra 1888 v deň 25. výročia výbuchu Januárového povstania. Kaplnka bola postavená predovšetkým vďaka snaženiu kňaza Wojciecha Michnu, vtedajšieho farára Chłopic, silného vlastenca a orodovníka „Poľskej záležitosti“. Podporu tiež poskytol kňaz Rudolf Beneszek, farár Łowiec, člen kapituly pútnického miesta Loretto. Projekt podporil aj vtedajší majiteľ dediny Łowce – Gustaw Jahn, ktorý na tento účel daroval tehly. Postavenie kríža-kaplnky, ktorá nebola iba výrazom kresťanskej viery, ale bol to predovšetkým národný symbol, nebolo vôbec ľahké. V tom čase bol tento región súčasťou Rakúsko-Uhorska. Kríž bol vďaka snaženiu obyvateľov Lutkowa obnovený pri príležitosti 100. výročia opätovného získania nezávislosti Poľska.

Pozor! Táto stránka používa cookies. Údaje o vašich návštevách používame iba na štatistické účely. Prečítajte si viac.