Kostol bol postavený na začiatku 20. storočia, na mieste starého, dreveného kostola z roku 1736, ktorý bol v takom zlom stave, že sa už nedal opraviť. Stavba neogotického kostola (podľa projektu Teodora Talowského) sa začala v roku 1902, a bola ukončená v roku 1907, predovšetkým vďaka finančnej podpore rodu Zamoyski. Kostol zdobí 40-metrová hodinová veža, ktorá sa vypína nad celým okolím. Vrch veže zdobí kovový kríž. V podzemiach kostola sa nachádza krypta rodu Zamoyských. V krypte sú uložené pozostatky deviatich predstaviteľov rodu Zamoyských, majiteľov wysockého panstva v 19. a v 20. storočí.

Žiaľ, novo postavená budova bola čoskoro zničená počas vojenských operácií v roku 1915. Rakúsko-Uhorská armáda okrem iného zhabala štyri zvony. Kostol bol po vojne zásluhou farára Františka Zawiszy a grófa Žigmunda Zamoyského obnovený. V 20. rokoch 20. storočia boli z milodarov veriacich postavené nové oltáre. Hlavný oltár vo forme triptychu s relikviami sv. Stanislava a sv. Vojtecha, s centrálne umiestneným Krucifixom, vznikol zásluhou grófky Wandy Zamoyskej. Bočné oltáre, jeden, zasvätený Najsvätejšej Panne Márii, postavený v roku 1928, fundoval gróf Adam Zamoyský, druhý, zasvätený Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, bol postavený z milodarov farníkov. Všetky navrhol Bogdan Trefer.

Kostol bol v roku 1944 opäť vážne poškodený. Po vojne, vďaka snaženiu miestnych farníkov, boli opravené steny a vitráže, koncom 50. rokov 20. storočia bol namaľovaný interiér. Tiež bolo obnovené pokrytie strechy. 

Vedľa kostola sa nachádza historická, murovaná fara.